Samotárky

Samotárky sú „slobodné matky“, samička naznáša zásoby potravy pre potomstvo úplne sama. Oplodnená samička si nájde alebo vyhĺbi hniezdnu komôrku, do ktorej nanosí zmes peľu a nektáru, na ktorú nakladie jedno vajíčko. Komôrku následne uzavrie a začne zásobovať ďalšiu komôrku. Za život ich takto vytvorí niekoľko desiatok a po splnení svojej úlohy hynie. V komôrke sa medzi tým vyliahne larvička, ktorá sa živí zásobami potravy, niekoľko krát sa zvlieka a nakoniec sa kuklí. Takto prečká zimu a cyklus sa môže opakovať znova.

Práve vďaka starostlivosti o potomstvo patria včely medzi najefektívnejšie opeľovače na planéte. Za život musia navštíviť obrovské množstvo kvetov – rádovo väčšie, než by potrebovali len pre svoju potrebu. Na zber peľu majú aj špeciálne prispôsobenia – napr. sú pomerne husto chlpaté a chlpy sú perovito vetvené, vďaka čomu môže jedna včela mať na tele desaťtisíce peľových zŕn. Na svete žije asi dvadsať tisíc druhov včiel, ktoré delíme na 7 čeľadí, z nich 6 sa vyskytuje aj na Slovensku.

Včelovité včely (čeľaď Apidae) sú prevažne dlhojazyčné a radíme sem aj čmele a včelu medonosnú. Najčastejšie hniezdia v rôznych dutinách v dreve, starých múroch aj v zemi. Patria sem dreváre (Xylocopa), peliarky (Anthophora), stepiarky (Eucera), nomády (Nomada) a niektoré ďalšie druhy včiel. Peľ prenášajú najčastejšie na zadných holeniach.

Pieskárkovité (čeľaď Andrenidae) zahŕňa krátkojazyčné včely, ktoré si hniezda zakladajú výhradne v zemi, s obľubou v piesčitom substráte. Typickým znakom samíc sú plstené vlysy pozdĺž vnútorného kraja očí. Peľ prenášajú na zadných nohách a bedrách.

Hodvábnicovité (čeľaď Colletidae) včely pripomínajú na prvý pohľad pieskárky, ale na rozdiel od nich majú krátky dvojlaločný jazýček a chýbajú im plstené vlysy pri očiach. U nás žijú zástupcovia iba dvoch rodov: hodvábnica (Colletes) a maskonoska (Hylaeus). Maskonosky sú drobné, neochlpené a samci majú nápadnú bielu masku. Peľ prenášajú na zadných nohách (Colletes) alebo v hrvoli (Hylaeus).